Literatúra, v ktorej sa hovorí o lokalitách achátov na Slovensku nie je veľmi bohatá. Staršia literatúra, ktorá mi v začiatkoch hľadania pomohla uvádza len strohé poznámky, že v okolí niektorých dedín sa vyskytovali acháty. Z nich som aj ja čerpal počiatočné skúsenosti. Boli to najmä tieto publikácie:
- Minerály Slovenska , Ivan Herčko/1984/
- Atlas drahých kameňov,Vladimír Bouška, Jiři Kourimský/ 1979/
- dve knižky od autorov Ľuboš Rejl a Rudolf Ďuďa – Drahé kameny a Minerály /1997
Neskôr sa na trhu medzi zberateľmi objavovali aj pomerne podrobnejšie popisy, ale tieto tu neuvádzam, Boli to rôzne brožurky s pomerne presnými popismi miest lokalít a ich geologických údajov. Články spracovával hlavne Dr. Rudolf Ďuďa.
Na týchto stránkach nechcem uvádzať podrobnosti o lokalitách, zberatelia vedia prečo. Videl som mnohé lokality zdevastované a zničené. Nie každý zberateľ pristupuje ku zberu v súlade s ochranou prírody a preto nechcem uvádzať presné údaje. Tieto cenné skúsenosti samozrejme archivujem a spracovávam, v poslednej dobe aj s presnými údajmi získanými GPS navigáciou o presných miestach výskytov minerálov. Verím že v blízkej budúcnosti sa mi podarí zrealizovať menšiu výstavku sprístupnenú aj pre verejnosť.
Aspoň stručný popis najznámejších lokalít achátov na Slovensku nájdete v následujúcich častiach.
1. Lokalita BREZINA – BYŠTA
Nachádza sa v okrese Trebišov na východe Slovenska, v Juhovýchodnej časti Slanských vrchov. .
Lokality sú v tesnej blízkosti vedľa seba. Acháty sa zbierajú prevažne na poliach, v zárezoch lesných ciest, v potokoch a výmoľoch. Zdrojom SiO2 boli termálne pramene v medzištádiách vulkanickej činnosti. Chalcedón je hlavná časť výplne žiliek. Acháty majú výrazný geodický tvar na povrchu bielej farby s prerážajúcimi tmavomodrými žilkami, ktoré prezrádzajú obsah masy. Vrstvičky achátov majú výraznú modrú farbu v strede s niekedy kryštalickým bielym jadrom. Niekedy sa objavia aj žlté pruhy. Iné farby sa objavujú zriedka.Pre ne je typický nepravidelný guľovitý tvar. Len málokto rozozná achát z Breziny od achátu z Byšty.
Okr.Trebišov.
Lokality sú v tesnej blízkosti vedľa seba. Acháty sa zbierajú prevažne na poliach, v zárezoch lesných ciest, v potokoch a výmoľoch. Zdrojom SiO2 boli termálne pramene v medzištádiách vulkanickej činnosti. Chalcedón je hlavná časť výplne žiliek. Acháty majú výrazný geodický tvar na povrchu bielej farby s prerážajúcimi tmavomodrými žilkami, ktoré prezrádzajú obsah masy. Vrstvičky achátov majú výraznú modrú farbu v strede s niekedy kryštalickým bielym jadrom. Niekedy sa objavia aj žlté pruhy. Iné farby sa objavujú zriedka.Pre ne je typický nepravidelný guľovitý tvar. Len málokto rozozná achát z Breziny od achátu z Byšty.
Pre Byštu je charakteristická biela a modrá farba, podobne ako pre lokalitu Brezina. Len povrch achátov je trošku iný, má tmavšiu hnedú farbu. Vo svetlejších geódach sa nevyskytujú kvalitné chalcedóby ale hlavne duté geódy s tenkou chalcedónovou vrstvou na ktorej sú často drobné kryštálikmi zeolitov – najmä stilbitu.
Chalcedónové žilky s ľadvinovitými agregátmi sú najčastejšie v dutinách ryolitov a v andezitových brekciách. Najvhodnejší čas na zber je skorá jar a jeseň keď sú okolité polia dobre poorané. V lete, keď sú potoky vyschnuté a polia zarastené je skoro nemožné nájsť peknú vzorku.
2. Lokalita BREHOV
Nachádza sa v okrese Trebišov na východe Slovenska, v oblasti. .Zemplínskych vrchov
Pre acháty tejto lokality je typický nepravidelný tvar. Sú podobné achátom z Kuzmíc. Tieto acháty majú rôznu farbu, bielu, žltú, modrú a i. Zvonku majú tvar nepravidelných chalcedónových a kremenných konkrécií, často sú tom len kremenné, alebo kryštálové konkrécie bez chalcedónu, alebo len s jemnou chalcedónovou vrstvičkou či už na povrchu alebo v strede. Vzácne sa dajú nájsť acháty trojuholníkových tvarov, alebo acháty s nádhernými modrými chalcedónmi . Zriedka sa dajú nájsť aj acháty s pestrejšími farbami, žltá, červená. Vonkajším výzorom pripomínajú okolité horniny. Úlomky sú roztrúsené po rozsiahlych poliach. V okolí sa vyskytujú aj iné minerály vzniknuté sopečnou činnosťou / jaspis, obsidián, krištáľ opál…/. Brehov patrí medzi novšie lokality. V okolí Brehova je veľká pravdepodobnosť výskytu nových nálezísk, no žily hlboko pod ornicou.V poslednej dobe je lokalita na povrchu už hodne prebratá a pekné nálezy sú naozaj vzácnosťou. Lokalita sa nachádza na súkromných pozemkoch.
V blízkosti sa nachádza činný kameňolom, kde však tento druh achátov po niekoľkých prieskumoch som nikde nenašiel. Avšak pekné jaspisy zeleno-červenej farby, niekedy s chalcedónovými pásikmi sa tam dajú nazbierať. Vzácne som tam našiel opály a priesvitné hyality.
3. Lokalita KUZMICE
Nachádza sa v okrese Trebišov na východe Slovenska, v Juhovýchodnej časti Slanských vrchov.
Acháty v Kuzmiciach sa zbierali na poliach, najlepšie hneď po orbe. Na povrchu je sa nachádzali drobné úlomky, no už za väčšími kusmi treba zbierať hlbšie. Na lokalite sa robili ryhy pre geologický prieskum. Acháty z tejto lokality majú nepravidelný tvar, zvonku drobnokryštalický, čo nie je všeobecne pre acháty charakteristické.
Obsahujú kryštalickú výplň. Farba je biela, žltá, až svetlomodrá. Vzácne obsahujú dutiny. Niektoré majú trojuholníkový tvar. V okolí sa vzácne vyskytujú obsidiány. V poslednej dobe bolo na lokalite veľmi vzácne nájsť pekný kúsok. Vzorky uverejnené v galérii sú staré viac než 20 rokov. V poslednej dobe je lokalita zarastená a ťažko sa nachádzajú nové vzorky
4. Lokalita SLIVNÍK
Nachádza sa v okrese Trebišov na východe Slovenska, v Juhovýchodnej časti Slanských vrchov.
Je to staronová lokalita, ktorá sa už spomína v literatúre. V starých knihách sa spomína, ale pre zberateľskú verejnosť je zatiaľ neznáma. Nachádza sa hlboko v lesoch v okolí obce. Lokalitu som našiel pri turistickej prechádzke, podľa slov miestnych obyvateľov, čo tam nachádzali zvláštne kamienky. Bude podrobnejšie popísaná až po dôkladnejšom prieskume. Pochádzajú odtiaľ acháty nádhernej nebovo modrej farby, úlomky chalcedónov a krištalické drúzy.