Srdečne Vás zdravím a ďakujem , že ste sa zatúlali na tieto stránky.

Acháty ma očarili už oddávna, Možno viac než 30 rokov. Keď som sa dočítal v knižkách , že sa dajú nájsť v prírode, v potokoch, na lúkach alebo v kameňolomoch tak som zmenil trochu moje potulky prírodou, ktoré doteraz smerovali na čo najkrajšie vrcholy hôr, na najkrajšie vyhliadky, skaly, rokliny. Začal som vyhľadávať miesta, o ktorých som sa dočítal v literatúre o mineráloch. V jednej z nich bola zmienka o kameňolome v Slanci, tak som sa tam vybral s priateľmi. No a čuduj sa svete, keď sme sa začali obzerať už za železničnou stanicou v haldách kameňov, sem tam sa zablískol biely, či modrý chalcedón, krásny žlto oranžový kalcit alebo zrniečko číreho krištálu. V lome sa vtedy nepracovalo, tak sme sa pozreli aj dnu a v mohutných balvanoch sme našli už aj žilky chalcedónov a aj krajšie väčšie kusy achátov, so žltým kalcitom v strede. Čo ale s tým kameňom… vraj sa musí vyleštiť. Tu mi pomohli v predajni Opál v Košiciach, kde mi tento kúsok nádherne vyleštili. Len to stálo na tie pomery dosť veľa a viac kameňov som si netrúfol dať na spracovanie.

Tak to je on, môj prvý achát z lokality Slanec. / jar 1996/

Naša skupinka v kameňolome Slanec /apríl 1996/

V tom čase som oslovil pána Dr. Ďuďu vo východoslovenskom múzeu, poprosil som ho či by mi pomohol nájsť lokalitu opálov v Herľanoch. Dočítal som sa o ňom v časopise Život, kde písali, že je snáď najznámejší znalec minerálov a opálov na Slovensku. Našiel som odvahu až po niekoľkých mesiacoch, kým som sa odvážil zaklopať mu na dvere. Prekvapil ma jeho úsmev, skromnosť, vedomosti a ochota pomôcť. Vtedy som získal krížik na mapu, skús to tam… a jedno obrovské poučenie do života: Nebojte sa osloviť skutočných odborníkov, ktorí kráčajú na ceste, ktorú ste si vybrali, pred vami. Ak položíte správnu otázku, dostanete správnu odpoveď. Bola to možno moja desiata prechádzka do Herlian, Deväťkrát som nič nenašiel. A teraz, asi po hodinovom túlaní sa na vyznačenom mieste naplnil som plný ruksak nádhernými červenými, tzv, mäsovými opálmi. Mal som z nich obrovskú radosť. Ale on ma vtedy tiež poprosil. Či by som , ako učiteľ, vedel pomôcť v múzeu viesť decká v Mineralogickom mládežníckom klube. Deti sa tu stretávali raz mesačne. A stretávajú sa dodnes / pod vedením Stanislava Levendovského/. Pomáhal som mu vyše 7 rokov, vykonali sme veľa zaujímavých akcií, expedícií, ryžovaní v potokoch potuliek po okolitých lokalitách. A hlavne, veľa som študoval odbornú literatúru a veľa som sa naučil od skutočných odborníkov. Skoro ku každej lokalite som sa ale musel prepracovať sám… Vždy som sa dočítal len o mineráloch, ale podrobný popis skoro nikde neexistoval. Boli to tisícky hodín potuliek po prírode, hľadaní a sklamaní, ale vždy sa dostavil úspech. Preto si vysoko vážim ľudí, ktorí sa podobne dopracovali k takýmto informáciám.

V tom čase som sa dočítal aj lokalitách achátov v Podkrkonoší, v okolí miest Nová Paka, Lomnice nad Popelkou, Jičín. Preto v roku 1997 s rodinou vybrali na výlet do tohto nádherného kraja. Prvá cesta viedla do Klenotnice v Novej Pake, kde je vystavených niekoľko tisícok krásnych achátov z týchto oblastí. Je to snáď najväčšia výstava takýchto minerálov v Čechách.. To čo sme videli nás proste očarilo, robil som poznámky, písal som mená dediniek, lokalít, odkiaľ pochádzali acháty, fotil som mapky, ktoré tam boli uvedené Minerál, ktorú v tom čase vydávali zberatelia v Čechách. Tam som sa dočítzal, že v blízkej dedinke – Dolní Kalná, niekde na lokalite Rovne sa našli krásne, pestrofarebné acháty. Miesto sme našli asi po celodennej potulke na horách. Bolo leto a na okolitých poliach bola zasiata kukurica. No a v brázdach medzi radmi sa objavili prvé „pecky“, teda drobné achátiky, ich úlomky boli naozaj pestrofarebné a krásne….V tom časopise spomínali dve mená zberateľov, znalcov achátov z tejto lokality. Vypytovali sme sa v dedine a povedali nám, že žiaľ, jeden z nich už nežije a druhého sme našli. Bol to pán Václav Šrájer. Prijal nás doma a ukázal nám svoju súkromnú zbierku. Jeho skúsenosti a cenné rady nás nasmerovali na tie správne miesta. Do dnešného dňa ho považujem za skúseného zberateľa, odborníka a pomocníka, či pri hľadaní kameňov, alebo pri brúsení a leštení. Preto som strašne rád, že dnes, keď tieto slová píšem / máj 2024/, som sa s ním dnes rozprával telefonicky a povedal, že za mesiac bude mať 97 rokov.

A že acháty nedodávajú človeku energiu. Stretli sme sa veľakrát, vždy ma pohľady na jeho acháty očarili, a aj on. Zobral dve najobľúbenejšie do ruky, sadol si do kresla, zavrel oči a meditoval s nimi. O každom kamienku presne vie povedať v ktorom kúte v prírode ho našiel. Navštívili sme vtedy spolu aj okolité potôčiky, ryžovali sme granáty- pyropy, naučil nás nielen acháty rezať a brúsiť, ale aj ako ich hľadať. Počas asi dvoch týždňov sme tu navštívili viac lokalít, Doubravice, Morcinov, Rváčov, Dráčov, Smrčí- olivíny, Frydštejn. Cestou domov ešte pár Moravských lokalít, Bochovice, Kojatín,. Auto boli plné achátov

Hľadanie pyropov s p. Václavom Šrájerom v okolí Vestřeva, ryžovanie z náplav malých potôčikov, Najväčší kus sme našli asi 7mm pyrop. V Lomniciach nad Popelkou nám z tohto kúsku pán Vojík vybrúsil nádherný diamantový brus.

Asi rok mi trvalo, kým som poskladal svoju prvú brúsku a pílu. Postup brúsenia mi vysvetlili a ukázali profesionálny brusiči z Lomníc nad Popelkou, pán Ľuboš Hromádka, a pán Vojík. Taktiež cenné rady mi dal pán Turnovec, a jeho knižka o brúsení a leštení kameňov. Stále som im vďačný za každú radu, pomoc a informáciu. Teraz ročne vybrúsim tisíce achátov, snažím sa z nich vyrobiť pekné šperky, najkrajšie si nechám v zbierke a ostatné sa dostanú na výmenu s priateľmi alebo na burzy. Je to krásny koníček, trpezlivá práca ale často aj poriadna drina, najmä ten ťažký batoh…. ale aj veľa radosti. Pán Hromádka hovorieval, že potešíme sa trikrát každému kameňu. Prvýkrát, keď ho nájdeme… už tušíme, že bude krásny. Druhýkrát, keď ho rozrežeme, kameň ukáže svoju vnútornú krásu. No a tretikrát, keď ho vyleštíme a pekne sa ligoce… kameň ukáže svoju ozajstnú dušu. Pozor, je to veľmi nákazlivý koníček. Ak raz tejto vášni prepadnete, tak Vás to bude držať celý život. Budete sa dívať stále pod nohy, dvíhať každý kamienok, čo keď je to ten pravý a cpať ich do ťažkých ruksakov… Prajem každému, kto sa až sem dočítal veľa úspechov pri hľadaní, veľa dobrých priateľov, ktorí s vami budú zdielať túto vášeň a nedajte sa odradiť chamtivcami, ktorí za tým vidia len peniaze. No a samozrejme veľa pekných nálezov do budúcej zbierky.